Prvá tohtorocná akcia bola pre mna v znamení silného kolektívneho ducha, ktorý mi pomohol doslova, ale aj v skutocnosti prežit nezabudnutelné chvíle. Zároven vychutnat si naplnenia ocakávaní v takom rozsahu, ako to len jaskyniarstvo dovoluje. Je 10. január ráno a mi sa schádzame v bufete U Trišca na Lysej polane už v štandardnom zložení. Bratia Peter a Štefan Šusterovci, Rasto Lipták, Karel Jindra a Igor Pap. Zacíname úplne netradicne. Bezpecnostnou poradou. Postupne analyzujeme novo vzniknutú situáciu okolo výskumu v MT. Rozoberáme rôzne varianty, chlapci sa cítia z posledných udalosti rozcarovaní, sklamaní, no zároven aj neuveritelne nabudený do dalšieho výskumu. Karel vytahuje novú mapu jaskyne a konecne možno po prvý krát v histórii výskumu v MT prebieha taktická porada s tak dôležitým prstom na mape. Atmosféra v bufete hustne, hlasnú vravu prerušuje miestami hlboké ticho, ked spolu rozmýšlame a analyzujeme plán, ktorý sme si spolu pre tento krát vymysleli. Okolo prísediaci náhodní horolezci so zatajeným dychom pocúvajú našu konverzáciu. V ich tvárach cítit úžas, možno túžbu zúcastnit sa na podobnom podniku. Neraz sa stalo, že práve tu niektorý z nich vstal a ponúkol nám pri výskume pomocnú ruku.
Na nasledujúcu trojdnovku plánujeme viacero cielov. Prvoradým je zával so silným prievanom v závere prítokového meandra vo Volaniach Bielovodiek. Bratia Šusterovci plánujú doliezt šachtu Mesacná stvora ( P90 ), prekotvit komín Adri, Jindra berie zo sebou meracké pomôcky. Každý z týchto cielov by zniesol osobitnú akciu, preto plánujeme pracovat aj v noci. Máme zo sebou minimum potravín kvôli zátaži, no už aj tak sa nevieme zmestit do piatich transportných vakov. Dva sú navyše, ale každý vie, že to tu tak jednoducho chodí. Naopak excelentné snehové podmienky zrýchlujú náš výstup k jaskyni. Cas pod 3 hod patrí v rámci zimných podmienok k tým najlepším. Mínus 10 stupnový mráz nás coskoro vracia do reality i núti prebalit sa na dne Vstupnej šachty ( P27 ). Tu nastáva moment, ked moja vlastná nepozornost ma stojí takmer život. Pri skoku do zlanáku sa mi zle utiahnutá duralová mailonka otvára a roztahuje a ja ostávam akoby zázrakom visiet za ruky na lane. Tri metre od vchodu do jaskyne. Jedna noha sa mi ešte naštastie opiera pätou o malý stup. Dalej podo mnou je už len 24 m hlboká rozširujúca sa ciernava. Adrenalín mi nekontrolovatelne prechádza celým telom, okamžite sa trasiem ako osika. Revem na nic netušiaceho chudáka Števa na povrchu, ktorý mi v nasledujúcich momentoch zachranuje život. Sekundy plynú ako vecnost, ked sa mu konecne darí zožumarovat ku mne a visiac dolu hlavou mi uväzuje nad laktom prúsikový uzol a takto mi zachranuje život. Ruky sa mi v tom momente otvárajú! Števo zároven uvolnuje oba plné batohy, ktoré ma nekompromisne tahajú do hlbociny ( upnuté v sedacke, nebol som schopný žiadneho pohybu smerom nahor ). Všetci sme zrazu úplne otrasený, natiahnutá mailonka putuje z ruky do ruky. Bola to moja hrubá chyba, maticu som nedotiahol klúcom kvôli vrstvám oblecenia pod sedackou, ostatné bolo dielom náhody..Postupne sa z toho spamätávame a schádzame jaskynou. Sú štyri hodiny poobede, ked sa delíme na skupiny na spodnom okraji horného Tatraopenu pri elektrocentrále, ktorú sme zniesli dole na predchádzajúcich dvoch prípravných akciách. Bratia cez 1. bivak odchádzajú smerom Mesacná stvora, ostatných nás caká ešte transport centrály Bielovodkami ku koncovému závalu. Sú to dalšie dve hodiny tažkej driny.
Z cielového závalu tahá intenzívny ladový prievan. Diagnostikujem situáciu a urcujem smer prekopávky. Zával od roku 2006, ked sme ho objavili už po druhý krát zmenil svoju konfiguráciu a preto sme pri postupe nanajvýš opatrní. Lenže Bohovia jaskyne nás majú radi a po necelých troch hodinách práce sa prekopávame do kompaktnej meter širokej pukliny, ktorá postupne prechádza do 10 m vysokej riecnej chodby. Chlapci sú takmer vo vytržení. Karel spomína na svojich všetkých jaskyniarskych spolupútnikov, ktorí nie sú v tomto momente s ním. Aj Rasto prežíva po rokoch v MT svoje vrcholné jaskyniarske chvíle, ved je práve dnes už na svojej 20-tej akcii v tejto jaskyni. Patrí k najusilovnejším robotníkom MT. O 100 m dalej nás zastavuje previsnutá kompaktná stienka, nad ktorou sa škerí okno v tvare šošovky. My sme ale nalahko a preto musíme dalej improvizovat. V tej chvíli si spomínam na stavania z kruhov na pieskovcových vežiach Adršpachu a o malú chvílu sa nám darí postavit podobný živý rebrík. Rasto ako najlahší sa dostáva na okraj hrany okna. O chvílu s ním strácame vizuálny aj akustický kontakt. S Karlom sa smejeme popod fúzy a dávame tipy. Spadnutý blok ( vidno dalej ) 40 %, šachta 40 %, zával 20 %. O pol hodiny už vieme, že to bola prvá možnost. Spokojní s výsledkom sa otácame. Do tábora c. 1 to máme rovné dve hodiny. Po ceste spät omylom naliezam do slepej chodby v domnení, že tadial vedie cesta do tábora. Po niekolkých metroch plazenia nachádzam na skale asi centimetrový úlovok hrubej kosti. Niekolko metrov opodial leží kostra jaskynného medveda. Je to už druhý nález medveda v tejto jaskyni takmer v rovnakej hlbke a rovnakom sektore. Jeho sused leží iba 150 m dalej južnejším smerom. Ide o prekvapivé náleziska, nakolko najbližší povrch odtial sa nachádza 400 m vzdušnou ciarou. Kostra medveda je v omnoho lepšom stave ako jeho sused. Do bivaku c. 1 prichádzame jednu hodinu nad ránom. Po Šusterovcoch ani stopy. Som tak vycerpaný, že akákolvek predstava dalšej pátracej akcie v hlbocine Mesacnej stvory vyvoláva vo mne predstavu desu. No naštastie pred druhou nad ránom prichádzajú aj unavený Števo s Petrom. Podarilo sa im doliezt vertikálu nad skalným mostom. Nit dalšieho postupu však stratili v úzkych tektonických puklinách na rôznych smeroch. Co je horšie nenašli prievan. V šachte ponechali kompletné fixné laná. Chceli by sme sa tam v najbližšom období vrátit aby sme urobili exkluzívne fotografie. Vylezením Mesacnej stvory riešia tak bratia Šusterovci další otáznik výskumu vertikál MT. Dalšej práce v podobných vertikálach tu majú ešte neúrekom. .
V sobotu ráno po štyroch hodinách spánku o siedmej vstávajú prví ranostaji. Celá banda vyrážame opät do Volania Bielovodiek. Peter s Karlom majú na starosti mapovanie objavov. Ostatní berieme všetky veci aj s centrálou a vyrážame pomaly dopredu. Stienka pred ktorou sme ostali vcera stát nás na chvílu zastavuje. Šikmina s previsom je špecifická a je ju obtiažné prekonat aj na novom krátkom fixe, ktorý tam inštalujeme. Nasleduje dlhá šošovkovitá plazivka. Naša centrála Honda prechádza len o chlp. Po pätnástich metroch sa úžina rozširuje a vyustuje do krátkej chodby, ktorá koncí v menšom dome na križovatke puklín. Tu mení charakter aj naša nová jaskyna. 400 metrov dlhý centrálny prítokový meander tu prechádza do stúpavých galérií a krátkych terás. Z nižšieho poschodia dómu jasne vidíme privalený odtokový meander. My si ho ale nevšímame, lebo v nom nie je prievan. Celú svoju pozornost obraciame na strmo klesajúcu úroven hornej prítokovej chodby s velmi citelným prievanom. Sliny po objavoch nám tecú až po zem J. Asi po 50 metroch znovu k slovu prichádza vrtacka. Další postup je volný, chodba sa rozširuje, no dnes nemáme ten správny den. Je tu další zával. Je sedem hodín vecer a my sme po dvoch dnoch tvrdej driny riadne vycerpaní. Zával ide rozoberat rukami, no nedarí sa nám tak ako by sme chceli. Na prekvapenie spomedzi skál zacínajú vypadávat kosti a zuby dalšieho medveda. Zacína sa naplnat moja prognóza o strategickom smere k povrchu, kedže okrem medvedov pocas cesty k objavom znovu nachádzame najväcšie zimovisko netopierov v celej jaskyni. Vo vzduchu doslova cítit velké priestory s pohrebiskom pravekej zvery, ktoré sa urcite nachádzajú nedaleko. Dnes nás ale caká ešte dlhá vycerpávajúca cesta k bivaku. V tábore cítim osobne vari každý sval a klb svojho tela. Na všeobecné prekvapenie sa Števo ešte v noci sám púšta sólo do komína Adri!!! Caká ho 150 m vertkáli, kde chce vymenit a zlepšit kompletné štandy. Rozum mi stojí odkial berie na to silu. O pol noci je spät a mi už konecne môžeme spokojne zaspat. Další den je to už len tortúra na povrch, vonku nás caká štandardná tatranská víchrica a zladovatený terén. Preliezanie cez suché popadané stromy je už len cerešnickou na torte po mimoriadne nárocnej trojdnovke a skúške, ktorou náš team znovu prešiel. Správu z akcie s mapou objavov prinesieme v spravodaji SSS c.1 2014.
( Igor Pap, 15. 1. 2014 )
No Comments Yet