Nápad zrealizovat projekt volného prechodu po napnutom lane v niektorej zo šácht a priepasti Mesacného tiena vo mne ožil, ked sa nám podarilo preliezt a nainštalovat lanový traverz na hlavnom tahu v šachte Mesacná stvora. Bolo to niekedy koncom roku 2009. Táto šachta sa dovtedy nachádzala trochu mimo od hlavného traktu jaskyne a našej pozornosti takto unikala.
Mesacná stvora je nádherne elipsovito modelovaná vertikála o rozmeroch 9x12x99 m. V hornej casti za skalným mostom ma dalšie krátke vertikálne pokracovanie, ale to je už iná kapitola. Jej dno sa nachádza presne 300 m od vstupu do jaskyne a teda relatívne daleko , asi štyri hodiny pochodu od povrchu. Dnes ked tadial prechádzame, každý z nás tu na chvílu zastaví a vychutnáva si v pokore nádherne dielo prírody. Šachta svojou typickou symetriou púta oko filmárov a rôznych fotografov a tak tu vzniklo množstvo pre nás kultových fotografií dokonca túto šachtu objavil Palo Barabáš vo filme Hladaci tiena.
Priepast , ako množstvo iných zdolali bratia Šusterovci. Kedže dnes tu máme prakticky desiate výrocie objavenia Mesacného tiena, dovolili sme si takýto malý luxus a rozhodli sa, že jaskyni sa povenujeme aj inác ako s vrtackou, trochu ju spopularizujeme a priblížime verejnosti. Ako cerešnickou na torte sa mal stat pokus o prekonanie Stvory tento krát spôsobom HIGHLINE. Kedže o vec sa už dlhšie zaujímam, v mojom telefónom zozname sa za tie roky objavilo pár nových telefónnych císiel s prívlastkom „ slackliner „. Po týždnoch telefonovania a posielania Barabášovho DVD ostáva na prekvapenie zrazu len jeden záujemca– Daniel Kapusta z Popradu. Až neskôr zistujeme aké obrovské štastie sme mali práve v tomto skromnom chalanovi, naozajstnom bojovníkovi a tvrdasovi, bez akého by tento projekt na 100 % stroskotal.
Akcii dávame zelenú a plánujeme ju na 6. Mája. V podzemí chceme zotrvat maximálne tri dni. Sprevádzat nás bude štáb TV JOJ , co projektu dáva úplne iný rozmer. Nakoniec sa stretávame v nádhernom pocasí v Bielovodskej doline, sme ôsmi, co je dobré, kvôli kapacite prvého bivaku. Množstvo filmového náradia, osvetlenie, vela techniky a rezervné spacáky plnia naše batohy vyše hláv a ramien. Danielov batoh plný ocele a slackinerského náradia ( kladky, tažké popruhové slucky, klúce, 25 m lajna, 2×25 m istiace laná, koberce, nerezové kotvy, šekle a množstvo iných vecí ), niektorí len s námahou odliepame od zeme. Udávaná váha 34 kg sa mi zdá na tento krát poddimenzovaná. Tu sa po prvý krát ukazuje Danova húževnatost. S batohom nechcel pomôct a pomaly vystupuje k jaskyni. Jeho i nás caká 700 m prevýšenia. V noci bolo hlboko pod nulou a tak pohyb po tvrdých firnových poliach je relatívne rýchly.
Dopredu do jaskyne vyrážajú obaja bratia Šusterovci. Majú ešte viaceré lezecké plány. Dolu sa s nimi máme neskôr stretnút. Cesta k bivaku prebieha v norme. Nasleduje krátky odpocinok a po chvíli už stojíme v prvom okne Mesacnej stvory. Dalej už len pokracuje starý lanový most klasickej cesty. Je inštalovaný presne 36 m od dna priepastí. Využívame staré laná, nad ktoré natahujeme highline travez. Vyžaduje si to úplne nové prekotvenia na oboch stranách šachty. Vyrovnanie ideálneho ohybu a dopnutie lajny trvá ešte takmer tri hodiny. Ostatní medzitým inštalujeme filmársky štand v 4 metrovej výške nad stredom traverzu s ideálnym výhladom. Jožo Kubáni medzitým postupne s nami robí prvú reportáž v MT. Je 9 hodín vecer, ked je už konecne všetko pripravené.
Ako zdroj osvetlenia nám slúži naša spolahlivá elektrocentrála Honda a 500 wat reflektor. Po prvých Danielových pokusoch zistujeme, že všetko bude inác ako sme si pôvodne mysleli. Osobitné podmienky jaskyne robia traverz v tejto chvíli prakticky nerealizovatelný. Vycerpanost, neustály skap, zima, vlhkost, hladké steny bez opticky záchytného bodu, pološero, ci mihotavé svetlo Danielovej celovky na vodiacom lane, stažujú každý další centimeter postupu. Daniel neustále padá. Niekedy sa mu pád podarí zachytit rukami na lane, no väcšinou koncí v 4 metrovej hlbke pod istiacim lanom. Už len spôsob akým sa dostáva spät na vodiace lano budí náš obdiv. Vo vise urobí kotúl vzad, pricom jednou nohou si nad hlavou zahakuje istiace lano. Zrazu sa vymyká kolmo hore zároven sa pritahuje lavou rukou istiaceho a zachytáva pravou rukou horizontálneho lana. Všetko je vyrátane na milimetre! Všetci sledujeme ako postupne dochádzajú Danielovi posledné sily. Je polnoc, jeho najlepší pokus skoncil tesne za polovicou traverzu. Je najvyšší cas ustúpit a oddýchnut si. Smutný sa spolocne vraciame do bivaku c. 1. Co cert nechcel ešte po polnoci nás opúštajú jojkári a treba ich odprevadit až k vstupnej šachte skoro celou jaskynou. Na túto nelahkú úlohou sa podujmú Števo s Rastom, ktorí sa vracajú až po tretej nad ránom.
Ráno už Daniel netrpezlivo cupí pred mojím stanom. Je odhodlaný cím skôr vyrazit, no ešte pred tým mám s ním zásadný rozhovor. Motivujem ho v nom na maximum. Jeho emócie sú natolko silné, že chvílami mu po tvári stekajú slzy. Stále mi opakuje, že je dojatý, co všetko sme spolu s chalanmi spravili pre jeho úspech. Tvrdí, že je to najtažší traverz jeho života, pricom stále cíti našu pomocnú ruku. Chce nám to všetkým vrátit. Pokorením traverzu!!!
O hodinku sme všetci na svojich miestach. Daniel ešte v tichosti chvílu medituje. Napätie a energia v šachte sa dá doslova krájat. Jedinou dalšou Danielovou cestou je už iba 2,5 cm široká 12 m dlhá ciara. V okne oproti cakajú bratia Šusterovci. Rasto visí na štande vedla mna a drží reflektor, no každý z nás je teraz s Danielom v duchu na lane. Vieme už dobre ako s jeho každým dalším pokusom mu ubudnú sily. Celý náš projekt v tejto chvíli balancuje na špicke noža, co je však horšie je , že rezervu si treba nechat aj na návrat s tažkým nákladom jaskynou. O deviatej ráno sa Danielova noha po siedmych hodinách odpocinku znovu dotýka lajny. Ploché lano sa prehýba, ale nechveje tak ako tomu bolo vcera. Daniel úplne po lahky dosahuje polovicu traverzu. Do ciela mu chýba ešte 6 metrov. 5, 4, 3, 2, 1…Je tu koniec. S vítazným výkrikom sa Daniel rituálne vrhá tento krát dobrovolne do hlbín Mesacnej stvory. Jeho telo sa ešte nechtiac posledný krát odráža od skalnej steny šachty. Komplet všetci neveriacky a v úžase sledujeme jeho chôdzu po lane i hrozivo vyzerajúci pád. Vlasy nám stavajú dupkom! Daniel žije a je vítaz! Až teraz konecne prichádza eufória a vlna radosti sa šíri celou jaskynou.
Daniel Kapusta sa 7 rokov aktívne venuje slackline. Jeho rekordom je 80 m dlhý traverz v malej výške, no pocin v Mesacnou tieni radí doposial k najtažším.
Igor Pap, 13 . 5. 2014
No Comments Yet